Milan Antal

Prvé moje stretnutie s Eurekou bolo asi v roku 1991. Keď som ju počul rozprávať, stratil som všetku chuť s ňou pracovať. S Eurekou som sa zoznámil na jednom školení – ten hlas mi pripadal hrozný a nezrozumiteľný. To som ale netušil, že o osem mesiacov sa stanem jej vlastníkom. Manželka mi ju bola v Brne hneď pri prvej ponuke kúpiť. Vďaka pochopeniu pracovníčiek sociálneho odboru, ktoré mi schválili príspevok prakticky na počkanie.

Od druhého dňa sa môj život úplne zmenil. Do 16. hodiny v práci, do tretej hodiny nočnej pri eureke. Išlo to pomerne dobre. Textový procesor, poznámky a kalendár som, vďaka návodu, zvládol prakticky hneď. Potom som sa venoval hudobnému procesoru. Ani práce s disketou mi nerobili problémy.

Keď som zvládol všetky základné operácie, začal ma lákať Basic. S osobnými počítačmi a programovaním som nemal žiadne skúsenosti. K Basicu chýbal korektný návod, tak som skúšal jednotlivé príkazy a funkcie spôsobom pokus-omyl. Toto bolo veľmi náročné. Postupne som zvládal jednotlivé úkony, no nevedel som, načo to bude. Rozmýšľal som, kombinoval, až vznikli  tie najjednoduchšie programy. Vtedy som pochopil sémantiku programovacieho jazyka Basic. Mnohí ľudia, ktorí skúšali moje programy, neverili, že som dovtedy vôbec neprogramoval. Niektoré veci sa v Basicu nedali naprogramovať. Tak som začal znovu s programovaním v Pascale.

Viacerí používatelia eureky sa na mňa obracali s rôznymi otázkami a problémami pri používaní. Vtedy som dostal nápad, zorganizovať semináre, na ktorých som učil viacerých naraz ovládať všetky funkcie. Nepravidelne som začal v roku 1993 poriadať semináre pre majiteľov eureky. Koncom toho roku som predložil návrh na založenie Eurekaklubu. Klubové semináre sa konali 4-krát ročne v sobotu. Okrem členov sa stretnutí pravidelne zúčastňovali zástupcovia firiem Tech-Rentals Slovakia Trenčín, ktorý vykonával drobné opravy Eureky a DPVT – INFORM a.s. Žilina, ktorý prítomným predávali diskety, rôzne káble, pásky do tlačiarní a pod. Klub pracoval aktívne, okrem seminárov poriadal týždňové školenia, začal som robiť programy podľa požiadaviek členov. Napr. členovia výborov ZO využívali program na tlačenie adries na obálky, ktorý vyberal adresy zo  zoznamu. Takisto program na formátovanie textu, stopovanie dĺžky hovorov pre telefonistov a program na vypĺňanie tlačív pre poisťovne pre masérov. A ďalšie programy a hry. Nakoniec som učil členov klubu programovať v jazyku Basik.  Klub vydával 4-krát do roka vlastný časopis o veľkosti diskety s článkami o výpočtovej technike, vede a iné zaujímavosti. Postupne členovia prechádzali na PC a odchádzali z klubu. Prišla ešte konkurencia v podobe oveľa menšieho Braille’n speak a Braille Lite, ktorý mal zabudovaný aj braillovský riadok. S týmto prístrojom som sa tiež naučil pracovať a začali sme do klubu prijímať aj majiteľov týchto pomôcok. Preto došlo k premenovaniu klubu na Eureka.bns klub.

S príchodom Braille’n speaku a Braille Lite stúpol aj počet členov klubu. Klubový časopis Kolotoč vychádzal aj v kódovaní latin2. Okrem práce, kde som ako masér na eureke objednával pacientov a tlačil materiály pre poisťovne, som s eurekou viacmenej nepracoval. Členov v klube neustále ubúdalo kvôli zastaralosti eureky a presadzovaniu sa PC ako výbornej  a všestrannej pomôcky pre nevidiacich.

Eureka A4 bola na svoju dobu výborne prispôsobená pre nevidiacich. Najväčšou jej chybou na Slovensku bola skutočnosť, že nevedela zapísať ani prečítať slovenské znaky ako napr. ô, ľ, ä a pod. , ale aj to som vyriešil. Najväčšiu radosť pre mňa pripravili učitelia košických  škôl, keď ma pozvali počas jarných prázdnin na týždňový kurz, kde som učil NS deti základné funkcie eureky a stredoškolákov programovať v jazyku Basic.

Navigace