Mgr. Štefan Kiss

duchovný Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Eureka A4 prišla do môjho života úplne nečakane. Písal sa rok 1991 a ja som už tri roky žil bez zraku, o ktorý som prišiel následkom úrazu. Končil som základnú školu v Nových Zámkoch a chcel som pokračovať na gymnáziu. Vtedy sme s rodičmi náhodou v televízii zahliadli dokument Moje dítě je moje dítě, v ktorom pán Jindřich Hegr predvádzal pomôcky pre nevidiacich Optacon a VersaBraille. Obe pomôcky nás zaujali, pretože jednou sa dalo čítať a druhou písať a oboje sa nám javilo ako prínos pre moje budúce štúdium. Moji rodičia so mnou zašli na Úniu nevidiacich a slabozrakých do Bratislavy, kde sa stretli s predsedom ÚNSS Branislavom Mamojkom. Chceli sa poinformovať, ako by sa tieto dve pomôcky dali pre mňa získať. Pán Mamojka nám vtedy povedal, že existuje aj niečo lepšie ako VersaBraille. Položil predo mňa malú skrinku a povedal: Toto by sa ti páčilo viac. Je to Eureka A4 a mohol by si na nej nie len písať ale aj programovať, skladať hudbu alebo hrať hry. Mal som vtedy 14 rokov a programovanie či hranie hier som si nevedel ani len predstaviť. Hovoril som si, že tieto funkcie aj tak asi nebudú pre mňa, ale aj bez nich môže byť Eureka prínosom.

Po takmer roku vybavovania som svoju Eureku A4 konečne dostal. Bolo to 2. decembra 1991. Bol som už prvák na gymnáziu. Nakoľko som neštudoval v špeciálnej škole, nemal som kontakt s inými nevidiacimi študentmi a už vôbec nie s inými majiteľmi Eureky A4. Do jej tajov som preto prenikal sám. Celé Vianoce som sedel pri Eureke, počúval návod z kaziet a skúšal funkciu za funkciou. Najprv to boli tie bežné – textový editor, kalkulátor, diár či telefónny zoznam. Napokon prišiel hudobný editor, databázy, práca s disketami a tam návod skončil. Bol som trochu sklamaný, pretože som cítil, že to ešte nie je všetko. Napríklad o prekladači Basicu v návode na kazetách nebolo ani slova. Nevenoval som tomu však viac pozornosti, pretože som si aj tak nevedel predstaviť, čo by mi taký prekladač Basicu mohol dať.

Po niekoľkých mesiacoch som sa zúčastnil akéhosi kurzu, ktorý organizovala ÚNSS. Bol to kurz pre záujemcov z celého Slovenska a ja som až tam prvýkrát stretol nevidiacich, ktorí tiež vlastnili Eureku. Dostal som od nich množstvo hudobných skladieb a programov, ktoré som si po návrate domov skúšal. A dá sa povedať, že hoci Eureku som mal už takmer rok, až teraz som začal objavovať a chápať, čo je vlastne počítač. Keď som vyskúšal všetky programy, ktoré som od ľudí na kurze dostal, začal som skúšať čosi vlastné. Na diskete k Eureke som objavil textový návod k prekladaču Basicu a začal som ho vetu po vete prelúskávať. Nebolo to ľahké. Počítačové myslenie bolo pre mňa úplne nové. Ale postupne začali vznikať jednoduché programčeky, ktoré sa neskôr vyvinuli v nejednu hru či študijný nástroj.

To už ale vznikol na Slovensku Eureka klub a jeho zakladateľ a predseda Milan Antal začal vydávať časopis Kolotoč, ktorý vychádzal na disketách pre majiteľov Eureky. Okrem iného ponúkal aj svoje programy a to nie len basicové ale aj programy, ktoré mali príponu .Com a spúšťali sa v Eureke špeciálnou funkciou „Spouštení programu“. Videl som, že tieto programy toho vedia oveľa viac a veľmi som chcel prísť na to ako sa tvoria. Nebol však internet, nebol som súčasťou žiadnej komunity a tak sa ku mne nikdy nijaký návod ani nástroj na tvorbu takýchto programov nedostal. Hoci Eureka A4 je teda dnes už históriou, a hoci mnohí majú jej funkcie prebádané do poslednej hlášky, mne predsalen všetky tajomstvá neodhalila. Nikdy som sa nenaučil vytvárať Com programy.

Eureku som intenzívne používal 10 rokov. Písal som texty vrátane mojej diplomovej práce, tvoril si databázy, skladal hudbu, programoval. V roku 1999 som si kúpil prvý stolný počítač a Eureka pomaly ale isto odchádzala do technického dôchodku. Aj tak sa mi však po rokoch neraz zacnelo za textovými hrami, túžil som znova počuť skladby, ktoré ležali zapadnuté prachom na eurekovských disketách. Hľadal som na internete možnosť, ako aj tieto netextové dáta oživiť a znova si pustiť skladbu či nahliadnuť do databázy. Keď som nič nenašiel, pustil som sa do práce sám. Vytvoril som na počítači program Notedit, ktorý nielen že dokázal otvoriť a prehrať súbory mel z Eureky, ale umožňoval nevidiacemu skladať hudbu spôsobom, na aký sme si zvykli pri Eureke. Podobne som vytvoril program Pandora, ktorý umožňoval vytvárať databázy podobne ako na Eureke a vedel aj načítať tie skutočné z Eureky. Marek Susčík vytvoril program na prevod Basic programov do Windows. Napokon som v roku 2014 vytvoril hru Strašidelný zámok ako nostalgickú spomienku na textové hry z Eureky A4.

Hoci ja svoju Eureku už ani nemám, pretože som ju daroval inému používateľovi, stále na ňu spomínam ako na svoju prvú IT lásku. A viete ako je to s prvými láskami – na tie sa nezabúda a hoci boli také či onaké, vždy ostanú tie naj.

Navigace